Streda 24. júl 2019 Vladimír
Monika Gécziová Kultúra

Veronike učarovalo divadlo: V Bardejove jedno založila, prináša k nám i kultúru

Veronika Burgerová do Bardejova prišla za svojou láskou. A hneď objavila ďalšiu - do Bašty prináša kultúru a sama ju i vytvára. Bardejovské divadlo je jej zásluhou i splneným snom.

Ilustračný obrázok k článku Veronike učarovalo divadlo: V Bardejove jedno založila, prináša k nám i kultúru
4
Galéria

Veronika Burgerová je divadelná dramaturgička pochádzajúca z malej dedinky pri Košiciach. Do Bardejova ju zavialo pred viac ako troma rokmi, keď sa sem po vysokej škole presťahovala so svojím priateľom – Bardejovčanom. Tu ju očarila Hrubá Bašta, z ktorej vzniklo Kultúrno-komunitné centrum Bašta. Veronika bola pri jeho vytváraní a prirástlo jej k srdcu. Ona sama je akýmsi srdcom Bašty. Vyhľadáva a pozýva do Bardejova predstavenia pre dospelých i deti a založením divadla si splnila svoj sen.

Ste divadelná dramaturgička. Ako ste sa k tejto práci dostala?

Ako väčšina ľudí, ktorí divadlo milujú, aj ja som si prešla všetkými úlohami, aké v ňom existujú – písala som scenár, hrala som, režírovala, vytvárala kostýmy, navrhovala scénu. Najlepšie sa cítim niekde v pozadí. Rada pracujem v tichu a v malom okruhu – teda len ja a režisér/ka. Myslím, že neviem krotiť svoje myšlienkové pochody tak, aby som hovorila zrozumiteľne na hercov, preto nie som režisérka a som príliš trémistka na to, aby som bola herečkou.

Máte už za sebou aj nejaké pracovné skúsenosti?

S divadlom som začala na strednej škole, ktorá vytvorila priaznivé podmienky pre rozvoj kreativity svojich študentov – Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej. Tam som sa do divadla zamilovala a rozhodla sa ho študovať. Väčšina mojich skúseností je tvorba na pôde vysokej školy – Akadémie umení v Banskej Bystrici. Tam som mala možnosť pracovať s rôznymi režisérmi či študentami réžie. Písať vlastný text, dramatizovať prozaický text. Popri škole som si vytvorila inscenácie v troch profesionálnych divadlách – v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici, v Slovenskom komornom divadle v Martine a v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi. Boli to predstavenia pre dospelých, jedno pre deti.

Dostali ste sa však aj za hranice…

Veľmi vzácna skúsenosť pre mňa bolo štúdium v Slovinsku, kde som sa viac venovala písaniu divadelnej hry. Pred rokom som sa zapojila do projektu v Taliansku, kde sme spracovávali tému migrácie do krátkych drám. Medzinárodné spolupráce sú namáhavejšie, ale veľmi inšpiratívne. S Talianmi som robila napríklad aj divadlo v prírode, site specific, kde príroda bola vlastne súčasťou výsledného diela. To je taká príjemná odbočka od klasickej dramaturgie :).

Skúste vysvetliť pojem divadelná dramaturgia laikovi…

Divadelná dramaturgia je veľmi široký pojem, ktorý má rôzne významy. Prvá poučka, ktorú mám zo strednej školy o dramaturgii je, že dramaturg je človek, ktorý číta všetko. Z toho môžeme pochopiť, že tento človek sedí pri knihách/novinách/a­kýchkoľvek textoch. Tie sú jeho inšpiračným zdrojom, ktorý potom nejakým spôsobom oživuje. Dramaturg vytvára scenár, ktorý sa potom používa hercami. Buď ho napíše, preloží z iného jazyka, alebo „len“ nájde a upraví pre potreby svojho súboru. To je taký veľmi hrubý základ práce dramaturga v divadelnom predstavení. Potom pripravuje textový základ k propagačným materiálom, pre bulletin a píše tlačové správy. V našom prípade píšem aj projekty. :)

A čo robí divadelná dramaturgička v bardejovskej Baš­te?

Divadelná dramaturgia v kultúrnom centre je zase o niečom inom. Poznať predstavenia iných súborov a divadiel, svoje publikum, svoje technické možnosti a spojiť všetko dokopy tak, aby sa divadlo k nám zmestilo a aby sa aj diváci chceli zase vrátiť. :) V rámci práce v Bašte vyhľadávam a pozývam do Bardejova predstavenia, ktoré tu môžu ľudia navštíviť, či už dospelácke, alebo predstavenia pre deti. Ako každý z nášho tímu, aj ja robím všeličo – od dramaturgie programu, cez stavanie techniky, čapovanie piva, až po zmývanie podlahy. Okrem toho robím už tri roky letné divadelné workshopy pre deti.

Okrem iného sa vám však v našom meste podaril ešte jeden skvelý kúsok…

Približne pred rokom sa nám podarilo v Bardejove založiť vlastné divadlo. Bolo to mojim snom. Nie konkrétne v Bardejove, ale tam, kde nie je. A keďže tu nebolo, som veľmi rada, že sa to podarilo. „Domovskou scénou“ tohto divadla je práve Bašta. Sme poloprofesionálny súbor, kde sú profesionálni divadelníci, ale aj ľudia, ktorí sa divadlu venujú ochotnícky, popri zamestnaniu či škole. Aj v divadle robím všetko, čo treba – píšem projekty, vyberám hry, ktoré budeme hrať, režírujem, plánujem predstavenia pre školy, starám sa o financie divadla, periem kostýmy a som hlavný technik. :)

A ako vlastne Bardejovské divadlo vzniklo?

Bardejovské divadlo, čo je názov nášho divadla, vzniklo v septembri 2017. Vtedy malo osem členov – šesť hercov a dvoch nehercov. Z toho sme boli traja profesionáli – ja dramaturgička, Martin Juríček – profesionálny herec a Peter Danko – učiteľ Literárno-dramatického odboru. Začali sme ako neformálna skupina ľudí, ktorí majú spoločnú ambíciu tvoriť divadlo. Na začiatku sme nemali žiadnu formu, neskôr sme sa pričlenili pod občianske združenie Kandelaber, pretože ich člen Dominik Fotta stál tiež pri založení divadla a pomáha nám s projektami, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre tvorbu. Aj keď my sami to robíme takmer zadarmo, kostýmy, scéna, propagačné materiály niečo stoja. Pre mňa Bardejovské divadlo znamená zodpovednosť za to, aby sme tvorili, neustrnuli, boli aktívni, hrali. A aby to, čo hráme, bolo pre divákov prínosné a kvalitné. Momentálne máme sedem aktívnych členov a hrávame pre verejnosť v Bašte, i všade tam, kam nás pozvú. :) Teda hlavne na školách.

Čo už máte za sebou a na čom aktuálne pracujete?

Momentálne máme za sebou jedno predstavenie pre deti „Tri prasiatka a vlk“, ktoré úspešne hrávame na školách a občas pre verejnosť. Popri tom pracujeme už na ďalšom predstavení, taktiež pre deti. Je to hra žijúceho nemeckého autora s názvom „Adonis …a jeho hosť“. Bude o priateľstve a premiéra bude už v decembri. Čo sa týka samotného predstavenia, výnimočné na ňom je, že máme medzinárodný tím profesionálnych umelcov, ktorí s nami toto predstavenie vytvárajú – režisérka Marika Smreková je Slovenka, hudobník Elia Moretti je z Talianska a scénu a kostýmy nám navrhuje a vyrába Češka Jana Adamec Tkáčová. Musím podotknúť, že vytvorenie predstavenia je nákladná záležitosť a môžeme si to dovoliť len vďaka finančnej podpore Komunitnej nadácie a vďaka peniazom, ktoré sme získali hraním. Z čoho vyplýva, že my sami to robíme takmer za nič. Pretože nás to baví. :)

A ako je to s kultúrou v našom meste všeobecne? Je zo strany Bardejovčanov o kultúru ako takú záujem?

V Bardejove sa deje veľa dobrých vecí. Veľmi sa mi páči, že keď tu niekomu niečo chýba, tak to urobí, zorganizuje. Na druhej strane sú ľudia, ktorí budú neustále kritizovať, že sa tu nič nedeje, alebo že to, čo sa deje nie je pre nich. V skutočnosti je voľnočasová ponuka veľmi pestrá pre všetky vekové kategórie, len netreba mať predsudky. Ja to vnímam cez Baštu. Je možné, že to väčšina Bardejovčanov vidí inak. Ak však hovorím o záujme o divadlo, tak je zjavné, že ľudia sa chcú baviť. Keď k nám príde divadlo s komédiou, je plno, keď je to vážnejší žáner, publikum sa rapídne zmenšuje. A keď k nám pozvem tanečné predstavenie, tak to osloví len niekoľkých. Chápem, že ľudia vnímajú kultúru ako spôsob oddychu, ale aj dráma môže baviť. Čo sa týka divadla pre deti, tak to je veľmi obľúbené. Stalo sa mi aj, že som nemohla pustiť všetkých, čo mali o predstavenie záujem.

Dramaturgička Veronika v Bardejove založila divadlo
4
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk