Slováci v prieskume: Veľkú noc vnímame primárne ako náboženský sviatok

Pre polovicu Slovákov je Veľká noc primárne náboženský sviatok.

Ilustračný obrázok k článku Slováci v prieskume: Veľkú noc vnímame primárne ako náboženský sviatok
8
Galéria

Tretina obyvateľstva ju vníma ako sviatok jari s mnohými tradíciami a takmer pätina občanov len ako príležitosť voľných dní bez špeciálnej náplne. Vyplýva to z prieskumu agentúry Go4insight, ktorý realizovala na vzorke 1000 Slovákov vo veku 15 až 79 rokov.

Veľká noc je v kresťanskom kalendári najvýznamnejším sviatkom. Ako primárne náboženský sviatok vníma Veľkú noc 51 percent slovenskej populácie. Ako sviatok jari a ľudových tradícií berie Veľkú noc 31 percent a pre zvyšných 18 percent obyvateľstva znamená Veľká noc len voľné dni.

Vnímanie Veľkej noci sa líši v závislosti od veku. Hoci vo všetkých vekových skupinách náboženské vnímanie Veľkej noci prevažuje, dominantným sa stáva až vo veku nad 50 rokov a ešte viac vo veku nad 70 rokov. „Mladší ľudia a ľudia v strednom veku majú tendenciu viac vnímať Veľkú noc cez ľudové tradície alebo voľné dni,“ informuje Rastislav Kočan z Go4insight.

Z hľadiska regiónov prisudzujú Veľkej noci náboženskú náplň najmä obyvatelia východného Slovenska, kde ju za kresťanský sviatok považujú dve tretiny obyvateľstva.

V súvislosti s veľkonočnými sviatkami ľudia dodržiavajú rôzne tradície. Najviac, teda 70 percent ľudí sa stretáva s rodinou a príbuznými, 67 percent si vyzdobuje domácnosť veľkonočnou výzdobou a 66 percent ľudí pripravuje aj špeciálne veľkonočné jedlá a koláče.

Na veľkonočné bohoslužby do kostola chodí podľa prieskumu 44 percent slovenskej populácie. Štvrtina ľudí maľuje veľkonočné kraslice, 14 percent pletie veľkonočné korbáče. Tieto aktivity majú na programe viac rodiny s deťmi. Tradíciu skrývania a hľadania vajíčok, ktorá je preferovaná skôr v západnej Európe, zatiaľ zaradili do svojich veľkonočných zvykov len 2 percentá obyvateľov. Šesť percent obyvateľov Slovenska nedodržiava žiadnu z týchto tradícií.

Špeciálne postavenie medzi slovenskými veľkonočnými tradíciami má „kúpačka“ respektíve „šibačka“. Tieto tradície v nejakej forme zachovávajú takmer dve pätiny Slovákov, častejšie mladí ľudia do 19 rokov a rodiny s deťmi.

Tradíciu šibať a oblievať dievčatá 63 percent Slovákov z prieskumu vníma pozitívne. Väčšie prijatie tejto tradície prejavujú muži, no aj medzi ženami mierne prevažujú pozitívne názory na „kúpačku“ a „šibačku“. Pozitívne vnímanie sa objavuje najmä u žien nad 30 rokov. Polovica dievčat do 19 rokov je skôr za a druhá polovica skôr proti tejto tradícii. Skôr negatívne tradíciu kúpania či šibania vnímajú len mladé ženy vo veku od 20 do 30 rokov.

Najpozitívnejšie sa na túto tradíciu pozerajú starší ľudia a ľudia z východného Slovenska. Naopak Bratislavčania zvyk podporujú menej. Pritom nie sú významné rozdiely medzi obyvateľmi vidieka a miest.

Foto: ilustračné

Nádherné kraslice z Považskobystrického okresu: Pani Anežka (81) to má v ruke
8
Galéria
Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie