Štedrý večer - zvyky a bohoslužby v Bardejove

Aké sú cirkevné zvyky a kde a kedy sa konajú bohoslužby a sväté omše

Bardejovský Reportér
Ilustračný obrázok k článku Štedrý večer - zvyky a bohoslužby v Bardejove
Foto: Bardejovský Reportér / Zdroj: Bardejovský Reportér

Štedrý deň (iné, spravidla nárečové, názvy: Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň, Kračún/Kračun/Kra­čuň, u gréckokatolíkov Predvečer Narodenia Pána) je názov (nepohyblivého sviatku dňa) 24. decembra, odvodený zo skutočnosti, že obyčaje viažúce sa k tomuto dňu mali za cieľ zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov spokojného blahobytného života. U kresťanov je to deň pôstu pred narodením Ježiša Krista. Štedrý večer (iné, spravidla nárečové, názvy: Badňak, Dohviezdny večer, Kračún/Kračun/Kra­čuň, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer) je večer Štedrého dňa. Slovo Vilija je odvodené od latinského slova vigília – predvečer sviatku.

Štedrý večer v rímskokatolíckej cirkvi Štedrý večer je u niektorých kresťanov (napr. rímskokatolíkov) vyvrcholením adventu a zároveň začiatkom vianočných sviatkov. Štedrým večerom sa v rímskokatolíckej cirkvi končí pôst a polnočnou omšou sa začína sláviť Božie narodenie.

Štedrý večer v gréckokatolíckej cirkvi V gréckokatolíckej cirkvi je 24. december, nazývaný Predvečer Narodenia Pána, posledným dňom Filipovky – Pôstu pred Narodením Pána. Až do večera sa zachováva prísny pôst, ak však pripadne 24. december na sobotu alebo nedeľu, pôst sa presúva na predchádzajúci piatok. V tento deň (niekedy už 23. decembra) sa ráno slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k narodeniu Ježiša Krista. Poobede alebo podvečer sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého.

Potom, ešte pred veľkým povečerím, sa koná slávnostná večera. Tradične by mala obsahovať len pôstne jedlá, hoci rozmanité a početné. Po večeri sa rozdávajú darčeky, niekde na dedinách sa chodí koledovať od domu k domu.

Neskoro večer sa potom slávi veľké povečerie, na konci ktorého sa koná litia – posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja. Tie sa potom rozdávajú veriacim na utierni alebo po liturgii. Charakteristickým spevom veľkého povečeria je S nami Boh!, vybrané verše z knihy proroka Izaiáša. Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde sa utiereň slávi až 25. decembra ráno.

Štedrý večer v evanjelickej cirkvi V evanjelickej cirkvi sa konajú Služby Božie v podvečerných hodinách, tradične medzi 16:00 – 18:00. Po nich sa koná Štedrovečerná večera. V mnohých evanjelických rodinách sa drží od rána do večere pôst.

V evanjelických dedinách sa tento deň varievala kapustnica s klobásou a čerstvým či údeným bravčovým mäsom. V mnohých oblastiach bývala však aj štedrovečerná večera skromná a často, najmä z nedostatku, veľmi improvizovali.

Zvyky Celý Štedrý deň bol prípravou na Štedrý večer, tak po stránke duchovnej, ako aj materiálnej. Pripravovalo sa jedlo na štedrú večeru, zdobil sa vianočný stromček, robil sa betlehem, no zároveň dodržiaval pôst a spomínalo sa na predkov.

Po štedrej večeri sa spievali koledy a rozdávali darčeky. V rímskokatolíckej cirkvi sa veriaci pred polnocou spoločne odoberajú na polnočnú omšu, ktorou sa začína oslava príchodu Ježiša Krista.

Sväté omše a Bohoslužby – Bardejov

Gréckokatolícka cirkev, farnosť Svätých apoštolov Petra a Pavla: 8:00 Kráľovské hodinky 15:00 Veľká večiereň s Liturgiou sv. Bazila Veľkého 22:00 Veľké podvečerie s lítiou

Evanjelická cirkev a.v. 16:00 22:00

Rímsko – katolícka farnosť Vinbarg 8.00, 10.00, 22.00

Družba 21:30

Nemocnica 21:00

Bardejovské Kúpele 21:00

Kostol sv. Anny 22:00

Zdroj: wikipedia

Zdroj: Bardejovský Reportér