Bardejovská Bašta - kultúrna hradba proti nude

ŽIvý kultúrny priestor

Bardejovský Reportér
Ilustračný obrázok k článku Bardejovská Bašta - kultúrna hradba proti nude
Foto: Bardejovský Reportér / Zdroj: Bardejovský Reportér

Na Slovensku zľudovel výrok, že na „východe nič nie je“. Odhliadnuc od toho, že sa u nás žije možno ťažšie, ako napríklad v Bratislave, je veľa skvelých príkladov, kde môžeme ukázať, že to nie je pravda. Jedným z nich je oživenie kultúrneho centra Bašta v Bardejove. Stavba tohto mena v minulosti bránila mesto pred dobyvateľmi. Dnes ich vďaka bohatému kultúrnemu programu chráni pred nudou a osamelosťou. O tom, ako to celé vzniklo, o problémoch a perspektívach sme sa porozprávali s vedúcim, Františkom Maxinom.

Kedy a ako vznikla myšlienka obnoviť „Baštu“.

V roku 2003 som s mojimi známymi vytvorili občianske združenie Different. Cieľom bolo poskytnúť priestor alternatívnym, nekomerčným hudobným skupinám. Postupne sme organizovali koncerty v K2 alebo v Smädnom mníchovi. Ako pribúdali koncerty, uvedomovali sme si, že potrebujeme čoraz väčšie priestory. Ideálny prípad by bol, keby boli aj naše, nie iba prenajaté. Najprv sme mali v hľadáčiku objekty v bývalých vojenských kasárňach a bývalého vojenského kina. Nakoľko to všetko padlo, do oka nám padla Bašta ako vhodný, ale ošarpaný a opustený priestor.

Samotný priestor sme začali pretvárať od roku 2012. Čo sa týka komunikácie s mestským zastupiteľstvom, veľmi nám pomohol pán Harajda, ktorý doteraz chodí na naše akcie.

Aké bolo prvé financovanie programu na jej obnovu?

Čo sa týka financovania, tak to je zabezpečené z rôznych možností. Najviac nám pomohla komunitná nadácia Bardejov, potom to boli súkromní darcovia, osobitne chcem poďakovať mojím svokrovcom – Gurským, taktiež sme mali rozličné dary, niektoré akcie boli ziskové. Teraz nám veľmi pomáha Fond na podporu umenia. Ten pokrýva náklady na náš program.

Koľko ľudí dnes pracuje na tomto projekte?

Na začiatku sme mali šiestych „zakladateľov“, neskôr sa ku nim pridali ďalší traja. Celkovo sa teraz Bašte venuje „naplno“ 9 ľudí, ostatných 10 ľudí prikladá ruku k dielu príležitostne. Všetci to však robia popri svojej „normálnej“ práci.

Ako sa tvorí program komunitného centra?

Každý z nášho tímu má na starosti svoju časť programu. Kino, divadlo, koncerty, detské nedele, externé eventy Ostatní sa mu do programu viac menej nestarajú. Ak je niečo čo sa týka programu diskutabilné, tak to dáme na poradu a demokraticky si to odhlasujeme, či to pôjde, alebo nie. Dnes čo sa týka programu, tak máme viac veľa ponúk. Za tie roky sme si urobili dobré meno, čo sa týka takýchto centier, a to sa veľmi ľahko šíri medzi kapelami a pod.
Čo sa týka ďalších podujatí, ako literárny večer alebo napr. diskusie o vede, tých ľudí si zvyčajne vyhľadávame sami. Našťastie väčšinou chcú prísť, ak im v tom niečo nebráni.

Foto: Bardejovský Reportér / Zdroj: Bardejovský Reportér

Čo z toho, čo ste ponúkli divákom vnímate pozitívne a čo negatívne?

Celé hodnotenie je subjektívne. Boli určité programy, ktoré skončili nie presne podľa očakávaní. Ale nemôžem povedať, že niečo bolo vyslovene zlé. Čo sa týka najlepších večerov, tak mne osobne utkvela v pamäti napríklad francúzska skupina Le Matilde alebo česká kapela Kalle.

Máte aj neprajníkov?

Čo sa týka vyslovene neprajníkov, nájdu sa zvyčajne na sociálnych sieťach. Podľa nich sme „slniečkári“, Bašta je nejaký feťácky brloh a pod. Snažím sa takýchto ľudí ignorovať. Viem, že pred časom bola o nás reportáž v Bardejovskej televízii, kde boli povedané určité polopravdy. Tí, čo zo začiatku boli skeptický alebo proti, si časom zvykli. Osvedčilo sa, že tu nemáme tvrdý alkohol, čo odrádza určitú skupinu problémových ľudí. Inak máme skôr bežné problémy s byrokraciou a pod.

Aké sú dlhodobé plány Bašty? Povedzme ako ju vidíte o 10 rokov?

Prvotné je predĺženie zmluvy s mestským zastupiteľstvom. Zmluvu máme s Bardbytom, ale rozhoduje o tom zastupiteľstvo. Zatiaľ táto spolupráca funguje v norme. Chceli by sme postupne zrekonštruovať celý priestor. Cieľom je, aby na každom poschodí bol stage, napríklad divadlo, kino a pod. Ak sa to podarí, chceme spraviť aj hostel, ako ubytovanie pre umelcov. Zatiaľ zisťujeme určité technické možnosti.
Program by sme chceli rozšíriť tiež o vzdelávacie aktivity a podujatia pre seniorov.

Rozhovor spracoval Marián Pillár

Foto: Bardejovský Reportér / Zdroj: Bardejovský Reportér
Zdroj: Bardejovský Reportér