Zuzana Udičová: Kéler mal rád ľudí, písal pre nich

O festivale, Kélerovi a klavírnej tvorbe a interpretácii nám prezradila viac.

Mário Hudák
Ilustračný obrázok k článku Zuzana Udičová: Kéler mal rád ľudí, písal pre nich
Zdroj: archív

Tohtoročný, už 8. ročník festivalu Kultúrne leto Bélu Kélera začal v utorok 11. júla odhalením majstrovej sochy pred jeho rodným domom na Radničnom námestí. Pokračovať bude siedmymi koncertmi až do 6. septembra v Bardejovskej historickej radnici, Evanjelickom kostole v Bardejove, Hoteli Astória v Bardejovských Kúpeľoch, Starej synagóge v Bardejove a Kostole sv. Žofie v Zborove. Koncom júla vystúpi spolu s huslistkou Andreou Astrabovou, práve v Zborovskom kostole aj klavíristka Zuzana Udičová. O festivale, Kélerovi a klavírnej tvorbe a interpretácii nám prezradila viac.

21. júla vystúpite na komornom koncerte v Zborovskom kostole Sv. Žofie v rámci Kultúrneho leta Bélu Kélera. Ako vznikla spolupráca na tomto projekte?

Spolupráca na festivale sa vyvinula vlastne dosť spontánne. Po ukončení vysokej školy som sa vrátila do Košíc na Konzervatórium, kde som začala korepetovať v triede pána profesora Petra Sklenku, pedagóga Andrey Astrabovej. S ňou to bol najskôr len akýsi záskok, no počas roka sme sa celkom zohrali. Andrea je výborná huslistka, myslím, že sme si veľmi sadli hudobne aj povahovo a vytvorili sme duo. Andrea už na festivale vystupovala aj predtým a keď ma oslovila, aby som ju v lete sprevádzala, veľmi rada som súhlasila. No a tento rok to bude už naša štvrtá spoločná sezóna. Medzitým sme sa trochu rozrástli. Pred rokom s nami na koncertoch vystúpila aj skvelá mladá speváčka Lea Hudzíková, no a tento rok ešte pribudne barytonista Filip Demek, takže sa je na čo tešiť a kto by náhodou nestihol koncert 21. júla v Zborove, môže si nás prísť vypočuť aj 25. júla v Bardejovskej radnici.

Čo si myslíte o Kélerovi ako o hudobníkovi a človeku? Aká je podľa vás jeho hudba a ako sa hraje resp. interpretuje?

Musím sa priznať, že pokiaľ som Kélerove skladby nezačala hrať, vôbec som o ňom nepočula. Viete, na škole sa vždy učíme o svetových velikánoch a naši autori sú občas trošku v pozadí. Samozrejme každý pozná Suchoňa, Cikkera, či Trnavského, ale s menom Kéler sa bežne nestretnete, i keď si myslím, že v súčasnosti, práve vďaka tomuto festivalu a vďaka pánovi Bubákovi, je širokej verejnosti oveľa známejší.

Jeho hudba je veľmi rozmanitá, nájdete v nej všetko – radosť, smútok, melanchóliu, nostalgiu, zádumčivosť, aj neskutočnú energiu.

Akým bol Kéler človekom môžem len dedukovať z jeho hudby. Verím tomu, že tak ako každý umelec, mal bohatú fantáziu, čomu nasvedčujú krásne a nápadité melódie jeho diel a zároveň veľmi zaujímavý harmonický podklad. Je o ňom známe, že veľmi veľa cestoval, v zahraničí bol dokonca veľmi uznávaným autorom a pri svojich cestách čerpal množstvo inšpirácií. Bol vzdelaný a skvelo ovládal skladateľské remeslo, poznal možnosti tak jednotlivých nástrojov ako ľudského hlasu a dokázal naplno využiť ich potenciál. Myslím, že bol veľmi citlivý na všemožné vplyvy, že dokázal oceniť krásu, že mal veľmi rád ľudí a písal pre nich. Jeho hudba je veľmi rozmanitá, nájdete v nej všetko – radosť, smútok, melanchóliu, nostalgiu, zádumčivosť, aj neskutočnú energiu. Jej interpretácia si vyžaduje muzikanta, ktorý je jednak precízny v čítaní textu, dáva pozor na autorove značky a pokyny, je technicky zdatný, ale zároveň nemá problém odviazať sa a doslova sa odovzdať charakteru skladby.

Musím sa priznať, že pokiaľ som Kélerove skladby nezačala hrať, vôbec som o ňom nepočula. Viete, na škole sa vždy učíme o svetových velikánoch a naši autori sú občas trošku v pozadí.

Čo od Bélu Kélera sa vám hrá najlepšie?

Mne osobne sú najbližšie čardáše, kde pomalý, lyrický a melancholický úvod prechádza do rýchlych pasáží, nabitých energiou a temperamentom. Možno to súvisí s mojou povahou. Ale veľmi rada hrám aj valčíky a predohry, kde sa môžeme pohrať s tempami, agogikou, farbami atď.

Ste rodená Vranovčanka, študovali ste v Košiciach a Banskej Bystrici, pôsobíte v Košiciach. Ako vnímete Bardejov a Bardejovčanov?

Do Bardejova sa veľmi rada vraciam nie len kvôli Bélovi, ale aj kvôli tomu, že tu mám svoju druhú rodinu, keďže môj manžel je rodený Bardejovčan. Tiež tu mám priateľov a známych, veľa našich študentov pochádza z Bardejova a jeho okolia. Takže môj vzťah je veľmi pozitívny. Je to nádherné mesto s krásnym prostredím, bohatou históriou a kultúrou a veľmi príjemnou atmosférou. Bardejovské publikum je vždy vďačné a myslím, že sa môžem vyjadriť za celé naše zoskupenie, že sa nám tu hrá zakaždým veľmi dobre.

Čo považujete za vrchol klavírnej hudobnej tvorby? Akú hudbu počúvate, keď máte voľno?

No to je ťažká otázka a neviem, či existuje nejaká jednoznačná odpoveď. Myslím, že každý autor je špecifický a dosiahnuť jeho dokonalú interpretáciu je veľmi náročné. Možno najočakávanejšou odpoveďou je Chopin, ktorý v podstate celú svoju tvorbu zasvätil tomuto nástroju. Tiež je tu virtuózny Liszt, hĺbavý Brahms, búrlivý Beethoven. V poslednom čase sa veľmi rada hrabem v notách na internete a objavujem mnoho nových autorov, ktorí nie sú tak často hrávaní, ale majú rozsiahlu a zaujímavú klavírnu tvorbu ako Arenskij, Bowen, Cjuj, Palmgren, atď. Ale mojimi osobnými srdcovkami a hudobnými bôžikmi sú dvaja Páni. Prvým je Bach, ktorý široko ďaleko predbehol svoju dobu a je neuveriteľné, akú mal invenciu, čo všetko počul a čo vytvoril na nástroji, ktorý v tej dobe ani zďaleka nemal možnosti dnešného klavíra. Je absolútne nadčasový a podľa mňa asi aj neprekonateľný.

Bardejovské publikum je vždy vďačné a myslím, že sa môžem vyjadriť za celé naše zoskupenie, že sa nám tu hrá zakaždým veľmi dobre.

Druhým je Rachmaninov, ktorý ma fascinuje svojou veľkoleposťou, širokou lyrikou, nádhernými melódiami, virtuozitou a technickou náročnosťou a ktorého diela sú výzvou pre každého klaviristu, niektoré zvládnu naozaj len tí najlepší. Inak počúvam všetko možné, blues, jazz, ambient, rock, s manželom si radi pustíme funky a veľmi sa mi páči tradičný slovenský folklór. Samozrejme sa snažím stále si rozširovať obzory, či už v klasike alebo v iných štýloch. Stále sa dá objaviť niečo nové, zaujímavé a inšpiratívne.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Odporúčame