Všetci sa pod košmi dlho učili a zdokonaľovali

Dušan Martiček: „Basketbal sa rodil niekoľko rokov.“

Juraj Ščerbík
Ilustračný obrázok k článku Všetci sa pod košmi dlho učili a zdokonaľovali
Zdroj: pixabay.com

BARDEJOV. Basketbal sa v našom meste začal hrať v roku 1948. V telocvični mestského gymnázia bolo postavené aj javisko, hracia plocha mala rozmery na stolný tenis. Keď do školy nastúpil učiteľ telesnej výchovy Ján Kalný, ten dal hráčom vedomostí o hre. Aj ďalší telocvikár Ladislav Polák naštartoval dorastenecký basketbal, nechýbala všestranná príprava.

Medzi mladými, ktorí takto začínali bol aj Dušana Martiček (nar. 1941). Prvýkrát sa snažil trafiť do koša ako žiak šiestej triedy v starej telocvični. „Bola to skupina chlapcov, Dežo Majer, Zoli Pekár. Venoval sa nám o rok starší Štefan Vranovský. Po strednej škole som odišiel na nadstavbovú poľnohospodársku školu do Bijacoviec. Po maturite sa tam zišla dobrá skupina, hrali sme krajskú súťaž. Postúpili sme aj na školský turnaj do Bratislavy. Po návrate som sa venoval basketbalistkám.“

„So žiačkami a mladšími dorastenkami sme boli trikrát v Prahe na Vianočnom turnaji s Jaroslavom Gutekom. Stálo to nemálo peňazí aj úsilia, zabezpečiť takúto cestu. Najprv sme vlakom cestovali len tak na sedadlách, druhýkrát už lôžkom. My, čo sme sa aktívne venovali športovému hnutiu, sme boli blázni,“ dodáva.

Videli len jeden kôš

V malej telocvični boli diváci aj v náraďovni, nevadilo im, že videli len jeden kôš: „ Od roku 1956 dorastenci a dorastenky hrali národnú ligu, Vranovský, Majer, Pekár, Greš, Molčan, Mlynarčík, Kostrej. Dievčatá Slobodová, Vranovská, Grečnerová, Hladká, Vasilková, Jászáyová, Ščerbíková, Sýkorová, Holtmanová, Žarnovská.“

Posilnili nás osobnosti, ktoré z basketbalu vedeli podstatne viac. Josef Brejník, Ján Dub, František Snak, Vladimír Savčinský. Slavoj a neskoršie Partizán vyhrával najmä doma. Mužstvo striedavo viedli Snak a Dub. Pribudli futbalisti Jurčišin, Stach, Flešár, Rohaľ, Bálent, Jászay i skúsený Delej zo Svitu. Začali sme hrať v Pionierskom dome (donedávna budova CVČ). Výraznou osobnosťou bol Július Pašiak, pracoval tam na športovom oddelení. Pomáhal pri rozvoji a napredovaní basketbalu,“ pripomína dôležité obdobie Martiček.

Dušan Martiček stál pri zrode bardejovského basketbalu. / Zdroj: Bardejovský Reportér

Prezentácia mesta

Keď sa z finančných dôvodov basketbalistky Slavoja do 2. ligy neprihlásili, nestal útlm. No nie nadlho. Postupne sa trénerom stal Dušan Martiček a bolo to potom celkom vydarené obdobie. „Začali hrať Ščuroková, Ptáková, Galová, spolu s Holtmanovou, Jászáyovou, Ščerbíkovou, sestrami Marinkovými a Dikantovou, vytvorili dobrú partiu.

„V roku 1971 tu hrala Kuba proti Výberu kraja. O rok neskôr zápas Alls stars 1972 – Olympionici ČSSR.“

Ženy postupne spod košov odišli a nastúpila mládež. Prispeli k tomu aj učitelia telesnej výchovy, ktorí sa tejto hre primerane venovali.“ „Pionierske ligy predstavili niekoľko výborných jednotlivcov. Leščišinová, Podhájecká, Hladká, Horáková, Slamená, Guzyová. Medzi dorastencami Jendrichovský, Janiga, Philippi, Pasia, Prepira, Vankovič.

Keď si to dobre pamätám, tak my dvaja ako prví, sme boli na školení rozhodcov. Otcom mužského basketbalu bol Štefan Vranovský. Študoval v Košiciach, hral tam ligu a keď sa vrátil, učili sme sa nové veci. Na gymnáziu sa viditeľne do tréningovej prípravy zapísal a Juraj Nicák.“

Kuba i olympionici

Chýr o basketbalovom Bardejove bol značný, no chýbala športová hala. „V roku 1971 tu hrala Kuba proti Výberu kraja. O rok neskôr zápas Alls stars 1972 – Olympionici ČSSR, ktorí boli na sústredení v Bardejovských Kúpeľoch. Aj to možno urýchlilo vybudovanie haly. Ženské zložky boli v Slávii ODPM a mužské v TJ Partizán.

Najmä Ján Sidimák dal podnet k rastu basketbalistiek, veľmi sa tomu venoval. Marcela Kalistová hrala na OH v Sydney, aj Iveta Hariňová bola reprezentantkou. „Bolo to obdobie lepšej prípravy mládeže na školách. A čo sa tu dá vidieť dnes? Hokej, futbal, neviem, či sa tu niečo robí v basketbale. Športu sa už nevenujem.

Denne absolvujem chôdzou tak hodinu, dve, okruh okolo mesta. Maximálne navštívim futbalový zápas. Alkohol totálne preč. Do mesiaca jeden štamprlík, už ma to nebaví,“ uzavrel svoju anabázu bývalý predseda Okresného basketbalového zväzu Dušan Martiček.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Odporúčame