Slovensko je 25 rokov členom UNESCO: Vo svetovom dedičstve má zapísaných 7 lokalít

Pred 25 rokmi sa Slovenská republika stala členom medzinárodnej organizácie UNESCO. Viete, ktoré lokality pribudli na zoznam svetového dedičstva ako prvé?

Lucia Šútorová
Ilustračný obrázok k článku Slovensko je 25 rokov členom UNESCO: Vo svetovom dedičstve má zapísaných 7 lokalít
Zdroj: TASR

Necelé dva mesiace po svojom vzniku sa Slovenská republika (SR) stala členom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization – UNESCO).

Členstvo Slovenska

Pred 25 rokmi 9. februára 1993 podpisom a uložením listiny o prijatí Ústavy UNESCO u vlády Spojeného kráľovstva sa SR stala právoplatným členom tejto medzinárodnej organizácie. Slovensko dosiahlo členstvo ako jeden z nástupníckych štátov po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).

Sídlom UNESCO je hlavné mesto Francúzska Paríž. Organizácia vznikla 16. novembra 1945. Stanovy UNESCO ratifikovalo 4. novembra 1946 celkom 20 krajín vrátane bývalého Československa.

Cieľ organizácie

Základným cieľom organizácie UNESCO je rozvoj medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, informatiky, komunikácie a životného prostredia. Najvyšším orgánom UNESCO je Generálna konferencia, ktorú tvoria zástupcovia členských štátov. Generálnou riaditeľkou UNESCO je francúzska politička Audrey Azoulayová. V súčasnosti má UNESCO 195 členských štátov a deväť pridružených členov.

Aktérom, ktorý napĺňa vytýčené ciele UNESCO na národnej úrovni, je Slovenská komisia pre UNESCO, ktorá sa konštituovala v priebehu prvého polroka 1993. Jej orgánmi sú: plénum, predsedníctvo, odborné sekcie a sekretariát, ktorý je súčasťou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. Záujmy Slovenska v UNESCO presadzuje Stála delegácia SR pri UNESCO organizačne spadajúca pod veľvyslanectvo SR v Paríži.

Svetové dedičstvo

UNESCO je známe aj vďaka takzvanému svetovému dedičstvu. Tento pojem vznikol na základe Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972. Dohovor vychádza z myšlienky, že na svete existujú miesta s takou výnimočnou hodnotou pre celý svet, že by mali byť považované za dedičstvo celého ľudstva. K dohovoru zatiaľ pristúpilo 191 krajín (SR 31. marca 1993) a na Zozname svetového dedičstva UNESCO je zapísaných viac ako 1000 lokalít zo 161 členských krajín.

Slovenská republika má na Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaných sedem lokalít – päť s kultúrnym dedičstvom a dve lokality reprezentujú prírodné dedičstvo.

Prvá na zozname

Ako prvá sa na zoznam dostala Banská Štiavnica so svojimi technickými pamiatkami. Zapísali ju v roku 1993 pod názvom Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia. V tom istom roku bol do zoznamu zapísaný aj Spišský hrad a pamiatky okolia aj Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec.

Historické jadro Bardejova pribudlo na zoznam v roku 2000. Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (ide o skupinu deviatich drevených objektov – rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej) sa na zoznam dostali v roku 2008.

Ďalšie lokality

Lokalita Spišský hrad a pamiatky okolia bola v roku 2009 rozšírená o územie historického jadra Levoče, pričom sa názov zmenil na Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Prírodné dedičstvo reprezentujú Jaskyne Aggtelekského a Slovenského krasu (spoločná lokalita s Maďarskom, zapísaná v roku 1995, rozšírená v roku 2000) a Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. V tomto prípade je lokalita spoločná s Ukrajinou a Nemeckom (zápis v 2007, rozšírenie v roku 2011).

Nehmotné dedičstvo

Slovenská republika zaujala svoje miesto aj na Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a to piatimi prvkami: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách (slovensko-česká nominácia, 2016), Horehronský viachlasný spev (2017).

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Odporúčame