Silnejší musia ťahať slabších, hovorí starosta Raslavíc

V erbe majú raka a drevorubača. Marek Rakoš (38) je starostom druhej najväčšej obce v Bardejovskom okrese od roku 2014. V rozhovore o „starostovaní“ nám prezradil, ako sa dá v trojtisícovej obci v priebehu dvoch rokov zamestnať takmer stovka ľudí, čo všetko sa v obci zmenilo a akú majú víziu.

Mário Hudák
Ilustračný obrázok k článku Silnejší musia ťahať slabších, hovorí starosta Raslavíc
Zdroj: archív obce

Koľko majú Raslavice obyvateľov? Ako dlho ste starosta?

Obec má 2723 obyvateľov, z toho je 426 Rómov, 15 percent. Starostom som prvé volebné obdobie, tretí rok, od roku 2014.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Obci som už predtým sponzorsky pomáhal. Organizovať rôzne podujatia a akcie, vydávať CD-čka a podobne. Venoval som sa aj obecnému futbalu.

Aj ste hrali?

Samozrejme, hral som. Šport mi bol vždy blízky. Ako handicap tejto doby vidím, že mladí ľudia už nemajú šport v obľube tak, ako sme ho mali my za našich mladých čias. Dnes, bohužiaľ prevládajú počítače. Ale späť k otázke. Kandidovať som chcel, pretože som mal iný názor na fungovanie obce. Chcel som a videl, že to môže fungovať aj úplne inak.

Ako?

Mojou základnou prioritou bolo dať ľuďom prácu. Ako zamestnávateľ vo svojej stavebnej firme som videl, že s prácou je problém a vedel som, že z obce bolo v tom čase na úrade práce evidovaných 278 ľudí. Druhou mojou prioritou bolo pomôcť mladým rodinám s bývaním, pretože v Raslaviciach sa bytová otázka dlhodobo vôbec neriešila. A myslím, že sa nám celkom darí. V obci už máme nové bytové domy s dvanástimi bytmi, jeden skoro hotový, druhý rozostavaný.

Čo sa dialo po príchode do funkcie starostu?

Sú dva tipy starostov. Prvý chce čím skôr vymeniť všetkých ľudí, druhý dá každému šancu. Vybral som si druhú možnosť. Nikoho som nevymenil, nikoho neprepustil. Áno, určité zmeny, napríklad na ekonomickom poste, tu nastali, ale to sa len ukázalo, že niektorí zamestnanci neboli profesionáli, ale dosadení.

Nechali ste úradníkov úradovať a založili obecný podnik.

Od začiatku som neriešil ľudí, sústredil som sa na riešenie nezamestnanosti. Hneď na druhom obecnom zastupiteľstve som dal návrh na založenie obecného podniku a poslanci, máme ich tu deväť, ho odsúhlasili. Reálne vznikol podnik po všetkých procedúrach v máji 2015. Hneď sme tam z úradu práce zobrali dvadsať ľudí, do dvoch mesiacov ďalších desať.

Čo robí obecný podnik?

Má tri divízie. Štrnásť ľudí pracuje v poľnohospodár­stve, pätnásť v stavebníctve, zvyšok v autobusovej doprave, čo je tretia jeho činnosť. Celá filozofia je v tom, že v obci máme veľa budov a nehnuteľností, ktoré je treba opravovať, či rekonštruovať. Povedali sme si – načo budeme objednávať dodávateľov, keď si to všetko vieme a môžeme urobiť aj sami. A zároveň tak dať prácu našim ľuďom, pretože s ňou majú problém. Stavebníctvo teda bolo jasné, už vtedy som videl aktivity na dva, tri roky. Bol som si istý, že to môže prosperovať.

Poľnohospodárstvo aj autobus?

To išlo ruka v ruke s tým, že keď dáme prácu chlapom, mali by sme nájsť robotu aj pre ženy. A s pestovaním je všeobecne problém, ľudia už doma pestovať veľmi nechcú. Aj tu som videl dieru na trhu. Brali sme to tak, že si prípadne vieme pomôcť ziskom zo stavebnej činnosti. Navyše je to jednoduchá práca na poli, ktorú zvládnu aj ženy, prípadne menej kvali kovaní ľudia.

Miestne družstvo nám prenajalo pozemky a začali sme pestovať. Najprv na piatich, dnes už hospodárime na desiatich hektároch. Bez stavebníctva, by to ale nefungovalo. Ide nám o to, aby sme to mali v celku vyskladané a nastavené tak, aby obec podnik vôbec nemusela dotovať. Mojim cieľom je, aby podnik tvoril zisk a odovzdával ho naspäť do obce. Aj účtovne je to jednoduché a pre obec veľmi výhodné. Vnímam to ako rozvojové poslanie obce.

Funguje to?

Prvá veľká zakázka bola rekonštrukcia materskej škôlky za 350-tisíc eur, potm sme robili havarijné práce a zatepľovanie v miestnej škole. Už prvý rok sme mali celkom slušný zisk 60-tisíc eur. Druhý rok bol už zisk niekoľkonásobne vyšší. Začali sme stavať bytovky a dom smútku, rekonštruovali obecnú galériu aj miestnu knižnicu.

Urobili sme parkovisko, rekonštruovali sociálne zariadenia v škole, jedáleň v škôlke. Tento rok už robíme na druhej bytovke, dokončujeme nadstavbu nad miestnym školským bazénom – chceme tam urobiť aj menší wellness aj s vírivkou, no čaká nás ešte anketa, čo by tam ľudia naozaj chceli.

Kúpili ste aj autobus.

Keď sme spočítali koľko ľudia a rôzne skupiny a spolky v Raslaviciach ročne zaplatia za objednávky autobusovej dopravy, zistili sme, že sa nám oplatí kúpiť vlastný autobus a zamestnať šoféra. Tak sme neváhali a nejako to ide. Objednávajú si ho dokonca aj z iných obcí, ale napríklad ej na svadby a podobne. Táto činnosť si určite zarobí na svoj chod a keď autobus splatíme, som si istý, že budeme aj v zisku.

Čo pestujete?

Predovšetkým zemiaky. Skoré aj neskoré, potom mrkvu, petržlen, zeler, cibuľu, cesnak a červenú repu. Všetko „bio“ a „eko“, certifikované. Každý rok si dávame našu produkciu certifikovať a zatiaľ máme veľmi dobré výsledky a kvalitné produkty.

Pôvodne sme to plánovali pre základnú školu, dve materské škôlky, sestričky z domova sociálnych služieb a opatrovateľskej služby a zamestnancov denného stacionára. Momentálne už máme pre našich obecných zamestnancov vývarovňu, jedáleň. A tým, že dopestujeme viacej, začali sme zeleninu predávať aj mimo obce. Bardejovským Kúpeľom dodávame dve tony zemiakov týždenne.

S akým rozpočtom hospodária Raslavice?

S viac ako dvoma miliónmi eur (pre porovnanie, mesto Bardejov hospodári s 25-miliónovým rozpočtom – pozn. autora). Dôležité sú ale pre nás voľné kapitálové zdroje, ktorých máme teraz ročne cca. 300-tisíc eur. V minulosti obec fungovala s polovičným objemom voľných peňazí. Vďaka tomu sme si mohli dovoliť prijať ľudí aj pre údržbu obecného hospodárstva.

Podľa mňa je veľmi dôležité to, že ak tu máme zamestnaných 91 miestnych ľudí s priemerným platom 500 eur, tak všetky príjmy (za ostatné dva roky viac ako milión eur), idú do rozpočtov rodín v obci. A je vidieť, že ľudia v obci potom tie peniaze aj míňajú. Napríklad na stavby či rekonštrukcie domov, preto sa v obci uživia aj dvoje stavebniny. Peniaze teda zostávajú v rodinách a miestnej komunite a neodchádzajú z obce preč. To je dôkazom toho, že zamestnávanie v obci má veľký zmysel.

Koľko ľudí dnes zamestnáva obec a v akých službách?

Začali sme obecným podnikom, ktorý teraz zamestnáva 30 ľudí, potom sme spustili opatrovateľskú službu pre odkázaných ľudí a podarilo sa nám tam zamestnať 18 opatrovateliek. Ďalej sme vytvorili denný stacionár pre seniorov, kde sme zamestnali 5 žien, v obci pribudol aj zberný dvor na dotrieďovanie separovaného odpadu, kde zamestnávame ďalších 11 ľudí.

V miestnom hospodárstve pracuje 6 obecných zamestnancov. Na obecnom úrade nás pracuje 10, jeden človek v knižnici, sú tu aj traja terénni pracovníci, ktorí robia s Rómskou menšinou, ďalší traja v miestnom komunitnom centre a 4 ľudia u nás vyrábajú cez obecný projekt zámkovú dlažbu.

Obec zamestnáva aj štyroch rómskych asistentov, ktorí pôsobia v materskej, základnej škole a v komunitnom centre. Plus sme zriadili obecnú jedáleň, alebo vývarovňu ak chcete, kde robí ďalších 5 ľudí a denne sa tam uvarí sto obedov. Takže dohromady sa v obci vytvorilo 91 pracovných mi­est.

Odkedy ste starostom, udialo sa toho v Raslaviciach dosť. Máte tu veľa Rómov. Ako vy riešite ich otázku?

Ako som povedal, z približne 2700 obyvateľov je viac ako 400 Rómov. V roku 2016 sa nám narodilo 45 detí, z toho bolo 21 rómskych. Zistili sme, že rómske deti po základnej škole, nie sú plnohodnotne pripravené pre život. Častokrát nevedia ani poriadne písať a čítať. Keď prídu do reálneho života, jednoducho nevedia rozoznať čo je dobré a čo zlé.

Toto je podľa mňa zásadný problém ich komunity. Chceli by sme docieliť, aby mladí Rómovia vedeli uvažovať inak. Aby brali život a manželstvo vážne, aby boli zodpovední, vedeli sa o seba samostatne postarať, postavili si a žili v riadnych domoch a dokázali svoje deti viesť k normálnemu, bežnému, usporiadanému, kresťanskému životu.

Odvážny cieľ.

Kľúč je vo výchove a vzdelávaní. Myslím si, že musíme začať úplne od najmladšej generácie, ktorú ešte vieme meniť a zmeniť. Čiastočne sa nám to darí jednak prácou cez Rómskych asistentov v škôlke, škole a komunitnom centre, jednak cez zamestnávanie Rómov v obecných službách.

Príklad. Zamestnáme muža aj jeho ženu s tým, že u nich vzniknú bežné pracovné návyky a zodpovednosti. Snažíme sa ale ich prácu podmieniť aj tým, aby ich deti chodili do škôlky a potom aj úravidelne do školy. O povinnej predškolskej dochádzke hovoria práve v súvislosti s Rómami už roky aj politici, my sa to snažíme praktizovať už dnes.

Potom vidno aj výsledky, deti napredujú, nie sú zaostalejšie ako iné. Ideálny stav by bol, ak by vláda dokázala odsúhlasiť aj dlhšiu povinnú školskú dochádzku, napríklad 12-ročnú. Rómovia by potom dostali väčšiu šancu „pochopiť“ zmysel života.

Ste veľká obec. Čo všetko tu máte?

Je tu veľa firiem, podnikateľov a živnostníkov. Napríklad kovovýroba, výroba striech, plastových okien, stolárske a nábytkárske rmy, spoločnosti na výkopové práce, predajcovia štrkov, pieskov a stavebného materiálu. Funguje tu aj súkromné poľnohospodárske družstvo, či poskytovatelia internetových služieb.

Vďaka dobrej polohe sme spádová obec a oblasť, máme tu veľa obchodov, služieb aj zdravotné stredisko. V škole máme viac ako 400 žiakov, v dvoch materských školách približne 110 detí. Je tu všetko, sme celkom dynamicky sa rozvíjajúca obec. Dobre tu funguje futbal – muži aj dorast. Rovnako kultúra, asi netreba spomínať náš slávny Raslavičan.

Vaša vízia obce?

Trápi ma, že okrem Rómov, tu máme aj niekoľko rodín na naozaj zlej sociálnej úrovni. Moja hlavná vízia je, aby sme si v obci navzájom pomohli. Silnejšie skupiny ľudí, podnikatelia a ďalší, by nemali dovoliť, aby tá najslabšia skupina ťahala obec nadol, tak, ako sa to stalo napríklad v Jarovniciach, kde ľudia predávajú svoje domy a utekajú z obce preč.

Bol by som rád, keby tu ľudia mali robotu, aby tu každý žil slušne, a aby sme nespadli do nejakej sociálnej priepasti. Všetci by sme sa navzájom malii ťahať. Ak by silnejší v obci len trochu pomohli slabším, pomôže to celej obci. Potrebujeme ľudskejšie Raslavice.

A chcú ľudia pomáhať?

Toto je môj cieľ, aby chceli. A myslím si,žebytomalby­ťajcieľškolya duchovných otcov v obci. Snažím sa aj tu na úrade v obci všetkým vysvetľovať, že my sme tu „služobníci“ našich občanov, pretože sme platení z ich daní. Nie sme tu žiadni zabetónovaní páni.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Odporúčame