Rímske potulky: S Amirom o Islame

S iránskym profesorom sociológie o náboženstve, kresťanstve, islame, problémoch ľudí na blízkom východe aj utečeneckej kríze v Európe.

Ilustračný obrázok k článku Rímske potulky: S Amirom o Islame
Zdroj: Bardejovský Reportér

RÍM/BARDEJOV. Tento rok som opäť strávil jarné týždne na študijnom pobyte v Ríme. Byť zase raz na chvíľu študentom je úžasné. V mojej triede som mal spolužiakov z každého kúta sveta a každého veku. Mladí študenti z Washingtonu, Švajčiarska, Rakúska, Brazílie, Číny, Turecka, katolícky kňaz v strednom veku z Mongolska, penzionovaný profesor z Univerzity v Teheráne, profesorka z univerzity v Indiane. Také bolo naše tohtoročné zloženie v škole pre cudzincov študujúcich Taliančinu, ktorá nesie názov slávneho umelca Leonardo da Vinci a sídli v centre hlavného mesta na Piazza dell Orologio.

Okrem štúdia jazyka sme spoločne po škole mohli diskutovať o rôznych témach. Asi najzaujímavejším spolužiakom bol profesor Amir z Iránu. Amir je profesor sociológie z Teheránskej Univerzity, ktorý dokáže rozprávať nesmierne pútavo o živote v Iráne, problémoch na celom blízkom východe, o vzťahoch medzi moslimami, židmi a kresťanmi na tomto problémovom kúsku sveta. Pri dobrom jedle a víne, čo je v Ríme vlastne samozrejmosť, som počas našich rímskych potuliek v rozhovore s Amirom strávil pár príjemných chvíľ.

Amir, pochádzaš z Iránu, ktorý bol do roku 1935 Perzská ríša. Je to obrovská krajina a na blízkom východe má veľký vplyv. Aká je tam situácia dnes?

Jedno príslovie hovorí, že je lepšie raz vidieť, ako desaťkrát počuť. Teda príď, pozývam ťa k nám. V prvom rade chcem povedať, že Irán je bezpečnou krajinou a pre turistov mimoriadne vľúdne naladenou. Naši ľudia nie sú skazení formou západného biznis-turizmu. Ponúknu ti jedlo a nocľah bez nároku na odmenu. Sú potešení, ak môžu privítať pocestného. V centre Teheránu je kresťanský kostol, vec v arabskom svete absolútne vylúčená. Za najslušnejších a najpoctivejších občanov Iránu považujem Arménov, čo teba ako kresťana určite poteší.

Ak si chcem dať v Teheráne napr. opraviť auto, vždy zájdem do arménskemu servisu. Sú to poctiví ľudia. Členom nášho parlamentu je Žid, čo je rovnako – v arabskom svete – nemysliteľné. Tiež máme svoje problémy a náboženský konzervativizmus len postupne prijíma niektoré novinky dnešného sveta. Aj preto dnes žijem v Ríme. Ale vieš, ak počujem, že predsedníčkou výboru pre ľudské práva v OSN sa stala zástupkyňa zo Saudskej Arábie, neviem, či sa mám smiať, alebo plakať. Veď práva žien tam nie sú temer žiadne. V tomto sme v Iráne úplne inde.

Zdroj: pixabay

Irán je krajina kde náboženstvo a správa štátu sú pomerne silno prepojené.

Máme vo voľbách zvolenú vládu a prezidenta. Úloha a vplyv Ajatolláhov (islamský duchovný vodcovia – pozn. autora) v poslednom čase veľmi klesá. Ja osobne sa nepovažujem za veriaceho. Som pacifista. Nerobím rozdiely medzi ľuďmi na základe viery. Práve to bolo a žiaľ stále je, hlavným motorom nenávisti medzi skupinami či národmi, ktoré by inak mohli žiť v úplnom pokoji. Islam vychádza zo starého zákona, rovnako ako kresťanstvo. Spoločne so židmi má východiskové body spoločné. Možno by sa dalo stavať na tom, aby sa od seba ľudia nevzďaľovali na základe svojej viery.

Niektorí ľudia tvrdia, že Islam je náboženstvo, ktoré vo svojej podstate odmieta iné náboženstvá.

Do určitej miery to môžeme povedať o každej monoteistickej viere. Autenticita každej viery je tak trocha založená na jej jedinečnosti, vo vzťahu k iným je tým pádom do určitej miery vyhranená. Islam vo svojom základe je umiernený a jeho „agresívnu“ formu majú len niektoré jeho vetvy. Tak ako kresťania majú viacero denominácií, islam má svoje vetvy a v rámci nich špecifické školy islamu. Najagresívnejšou vetvou sú Wahhábizmus a Saláfizmus. Školy, ktoré forsírujú tieto vetvy islamu, sú otvorene namierené proti iným a sú zdrojom extrémizmu a náboženského fanatizmu.

Zdroj: pixabay

Český kresťanský teológ Tomáš Halík považuje náboženský fanatizmus za prejav nedospelej viery, teda jej nedostatku. Je to tak i v tomto prípade?

Určite. Existujú školy Wahhábizmu, kde mladým ľuďom, ktorí sú vo svojej viere nedospelí, možno hľadajúci, doslova „vymývajú mozgy“. A tu sa im zrazu ponúka rázna forma myslenia, ktorá pozná odpovede na všetky zložité otázky života. Podobný princíp môžeme vidieť v Európe, kde sa fašistické a extrémistické politické strany tiež často schovávajú za kresťanskú vieru. Vystupujú ako ochrancovia tradičných hodnôt a podporujú ich najmä mladí ľudia, ktorí sú prirodzene vzhľadom na svoj vek radikálni. Často sa potom schovávajú za svoju, v tomto prípade kresťanskú vieru. Ale táto viera je nedospelá, teda chýba jej hĺbka. Tou hĺbkou každej viery je láska k blížnemu, snaha o mier a pokoj medzi ľuďmi.

Kto sú členovia ISIS?

Toto sa ma pýta každý. Pritom túto otázku považujem v kontexte ISIS za menej dôležitú. Dôležitejšie otázka je, kto stojí za ISIS. Ale poďme k odpovedi, aby si nepovedal, že sa jej vyhýbam. Členovia tejto, môžem povedať, armády sú prevažne bývalí členovia armády a osobnej ochrany Saddáma Husajna z Iraku. Po páde jeho režimu všetci analytici presviedčali Američanov, aby jeho bývalú armádu nerozpúšťali. Ich predpovede o tom, že vojak bez platu a bez práce sa nechá najať hocikým, sa naplno potvrdili. Ďalšiu časť ISIS tvoria zlodeji, drogoví díleri, banditi, ktorí usúdili, že je lepšie a ľahšie pracovať pre ISIS, ako sa živiť svojou pôvodnou „profesiou“.

Naznačuješ, že nie sú vedení islamským fanatizmom?

Vedení možno sú. Avšak to by stačilo tak na jeden deň. Sú to vojaci žoldnieri. Fanatizmus je iba akousi mentálnou posilou pri ich „práci“. Hlavným motívom pracovať pre ISIS sú peniaze a výhody s tým spojené. Stavím svoj život na to, že ak by došlo k prerušeniu finančných tokov k ISIS, do dvoch týždňov táto „organizácia“ neexistuje. Armáda každého štátu potrebuje obrovské zdroje, nehovoriac o situácii, keď je táto armáda vo vojnovom konflikte. Vtedy dokážu náklady na túto vojnu zruinovať rozpočty aj vyspelých štátov. A naraz sa tu objaví „armáda" , ktorú nedokážu poraziť iné regulárne armády. Veď to nedáva zmysel.

Zdroj: pixabay

A sme pri základnej otázke. Kto a prečo ich financuje?

Financujú ich najbohatšie krajiny sveta, kde má wahhábizmus a saláfizmus svoj domov. Ich cieľom je destabilizácia regiónu, čím posilnia svoj vlastný vplyv a moc. Tieto krajiny financujú medzinárodný terorizmus v mnohých podobách, ISIS je len jednou z mnohých teroristických organizácií, kam tečú denne milióny dolárov. Prevažná časť medzinárodných teroristov má rovnaký pas.

Pozri sa, odkiaľ pochádzali teroristi z 11. septembra. Všetky nitky vždy vedú k Saudskej Arábii, Kataru a Spojeným Arabským Emirátom. Ich „koalíciu“ do istej miery podporuje a pre svoje účely zneužíva dnešné Turecko. Ďalej na zozname teroristov možno nájsť prevažne mladých chlapcov z chudobných krajín ako Afganistan, Pakistan a Egypt. V posledných rokoch pribúda taktiež „stratená mládež“, ktorá vyrástla v európskych metropolách a svoju identitu našla v týchto vetvách Islamu. Takýchto chlapcov zneužívajú tieto skupiny na svoje zvrátené ciele.

Čo je teda príčinou vojen a násilia na blízkom východe?

Sú to odveké skazené túžby jednotlivca po moci, peniazoch a svetskej sláve. Nič viac a nič menej. Čierne zlato je nešťastím tohto regiónu. Za tým nasledujú mocenské hry svetových veľmocí, ktoré si urobili na blízkom východe svoje bojové pole. Keď sa bojuje, predávajú sa zbrane, keď sa predávajú zbrane, niekto bohatne. Bohatí chcú stále viac, preto vyvolávajú nové konflikty. Potom to nemá konca a výsledkom sú milióny zničených životov v Sýrii, Iraku, Afganistane, Líbyi, či africkej Nigérii.

Ak by mocnosti chceli ukončiť tieto vojny, majú na to páky. Moc peňazí a vzťahov je však silnejšia. Američania sa až príliš finančne prepojili s bohatými Arabskými štátmi a dnes za to platia daň mnohí. Netvrdím, že Rusi sú v týchto konfliktoch bez viny, ale v Sýrskom konflikte stoja za prezidentom Al Asadom, ktorý je regulárne zvolený prezident. Študoval vo Veľkej Británii, je očným lekárom, podobne jeho manželka. Sú to ľudia, ktorí majú skôr západné, pokrokové myslenie. Nie som veľkým obdivovateľom Baššára Asada, ale neverím, že by nechal zabíjať nevinných. Bojuje proti povstalcom – teroristom. Rovnako kresťania žijúci v Sýrii skôr podporujú súčasného prezidenta.

Zdroj: pixabay

Akú budúcnosť má podľa teba Sýria?

Obávam sa, že jednotná Sýria je minulosť. Krajina je rozdelená a zničená. Za dlhé roky občianskej vojny zahynulo viac ako štyristotisíc ľudí. Vojna zničila životy miliónom a poznačila zloženie obyvateľstva v okolitých krajinách.

Ako vidíš súčasnú utečeneckú krízu vo vzťahu k Európskej únii?

Utečenci sú úbožiaci utekajúci pred vojnou. Nie sú to žiadni teroristi ani nebezpeční ľudia. Sú to zúfalci, ktorí utekajú v snahe zachrániť si holé životy. Treba im pomáhať a snažiť sa vrátiť im nádej na život. To je základná ľudská povinnosť. Na druhej strane, prijímať ich bez koncepcie do Európy tiež nie je riešením. Základom je ukončiť vojnu a pomáhať ľuďom doma, v ich rodnej krajine.

Odporúčame