Peter Bubák: Hudba musí žiť a nie odpočívať v archíve

Bardejovčania čoraz viac spoznávajú hudbu rodáka Bélu Kélera.

Lucia Koscelníková
Ilustračný obrázok k článku Peter Bubák: Hudba musí žiť a nie odpočívať v archíve
Zdroj: Spoločnosť Bélu Kélera (SBK)

BARDEJOV. Tohtoročné leto sa koná už 8. Kultúrne leto Bélu Kélera. Organizujú ho ľudia, ktorých cieľom je dostať jeho diela do povedomia. V Bardejove sa narodilo veľa významných osobností. Medzi nich patril aj hudobný skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler. Vlastným menom Albert Paul von Kéler sa narodil do protestantskej, hornouhorskej šľachtickej rodiny. Jeho otec Štefan Kéler bol vysokopostavený úradník a hlavný sudca mesta. Jeho matka sa starala o štrnásť detí. Veľmi zavčasu sa u malého Kélera začínalo prejavovať hudobné nadanie. Po skončení štúdia a niekoľkých rokoch práce na veľkostatkoch sa začal naplno venovať hudbe. Komponoval, hral v orchestri a dirigoval. Získal uznanie v mnohých krajinách a stále sa rád vracal domov do Bardejova.

Pozostalosť zanechal Bardejovu

Peter Bubák, generálny riaditeľ Spoločnosti Bélu Kélera (SBK) sa niekoľko rokov zaoberá životom a dielom skladateľa. „Už je to dávno keď som prvýkrát počul valčík Na krásnom Rýne spomínam na teba. Bolo to vo vysielaní viedenského rozhlasu Lieben Sie Klassik, ktorý kde v jednu nedeľu hrávali zabudnutých súčasníkov Johanna Straussa mladšieho. Medzi nimi spomenuli aj rodáka z Bardejova Bélu Kélera. Táto nádherná skladba ma zaujala. Odvtedy som sa pokúšal získať tú nahrávku, čo bol dosť zložitý proces,“ hovorí Bubák.

„Neskôr som so súhlasom pána riaditeľa Františka Guteka podrobne preštudoval celú Kélerovu pozostalosť, ktorú v sedemdesiatych rokoch podrobne spracoval pán docent František Matúš. Ukázalo sa, že Béla Kéler rozdelil svoju pozostalosť na štyri časti. Jedna putovala do rodného Bardejova, druhú odkázal Evanjelickému lýceu v Prešove, kde študoval, tretia zostala vo Wiesbadene, kde žil a štvrtú rozdelil medzi svojich potomkov. „Prešovská časť sa časom dostala do Národnej Szécsényiho knižnice v Budapešti. Materiály, ktoré zostali vo Wiesbadene, boli zničené pri bombardovaní mesta v II. Svetovej vojne,“ hovorí Bubák.

Socha Bélu Kélera umiestnená pred jeho rodným domom na Radničnom námestí. / Zdroj: Bardejovský Reportér

Listy sestre Emílii

„Spomedzi všetkých súrodencov mal Béla Kéler najbližšie k sestre Emílii. „Zachovalo sa 83 listov, ktoré Béla posielal sestre z miest, kde koncertoval. Sú uložené Maďarskej akadémie vied v Budapešti. V roku 1924 ich tam odovzdal prešovský rodinný právnik Zoltán Sztehlo. Dal som si vyhotoviť ich kópie, sú však napísané v jazyku z 19. storočia. Dobové písmo kurzíva, ktoré je dnes takmer nečitateľné. Prepisu litov do dnešnej nemčiny sa ujal potomok skladateľa, ktorý žije v Berlíne. Postupne mi ich posiela a ja ich dávam ešte preložiť do slovenčiny. Je to veľmi zaujímavé preto, že sa z toho dajú postupne poznať podrobnosti zo súkromného života Bélu Kélera. Možno z toho bude časom zaujímavá publikácia,“ hovorí Peter Bubák. „Donedávna nebola známa žiadna jeho korešpondencia. Dokonca sa zachovalo viac ako šesťdesiat listov, ktoré písal svojím vydavateľom. Tie však ešte k dispozícii nemáme,“ dodal Bubák.

Kélerovi potomkovia žijúci v Nemecku

„Cez internet som našiel potomkov Emílie Vandrákovej, rodenej Kélerovej. Sme stále v konakte a zúčastňujú sa aj naších koncertoch v rámci Kultúrneho leta Bélu Kélera. V Šarišskom múzeu môžeme vidieť aj husle, na ktorých Kéler hrával vo viedenskom divadle. Vnučka a pravnuk ich venovali bardejovskému múzeu,” hovorí Peter Bubák. Teraz sú zreštaurované a vystavené ako súčasť skladateľovej pozostalosti. Súčasťou muzeálnej zbierky sú aj ďalšie „memorabílie“ ako krstný či konfirmačný list, alebo zlatá medaila, ktorú Kéler dostal od švédskeho kráľa.

Pavel Burdych z Československého komorného dua. / Zdroj: Bardejovský Reportér

Oživiť Kélerov odkaz

Spoločnosť Bélu Kélera vznikla pred ôsmimi rokmi. Jej základným cieľom činnosti je prezentácia hudobného odkazu, organizovanie podujatí s prezentáciou hudobných diel skladateľa. „Vzniklo to na môj podnet. Výkonnou riaditeľkou je Irena Medňanská a umeleckým riaditeľom je Pavel Burdych s Československého komorného dua. Práve on sa zaslúžil za vypracovanie projektu pre založenie občianskeho združenia. Pomohlo nám v tom aj Oddelenie kultúry mesta Bardejov a od začiatku združenia všetko organizujeme s mestom spoločne. Tohoto roku sme vypracovali projekt na prvé CD a dopadlo to úspešne. CD je už v predaji a momentálne pripravujeme nahrávku s klavírnou tvorbou Bélu Kélera,“ hovorí Peter Bubák. V archíve je niečo cez dvesto Kélerových skladieb, väčšinou pre veľký symfonický orchester a vojenskú kapelu, pretože Kéler bol svojho času aj vojenským kapelníkom. „Svoje skladby upravoval aj pre domáce muzicírovanie, ako bolo zvykom v 19. storočí a tak majú mnohé skladby autorské verzie pre klavír, husle so sprievodom klavíra, ako i štvorručný klavír,“ dodal Bubák.

Kultúrne leto Bélu Kélera

Slávnostné otvorenie sa tento rok konalo 11. júla na Radničnom námestí pred rodným domom skladateľa. Vystúpilo Československé komorné duo, ktoré odohralo jeho valčíky a zároveň odprezentovalo prvé CD. Súčasťou koncertu bolo aj odhalenie sochy, ktorá bude umiestená pred jeho domom až do posledného koncertu v rámci festivalu. V stredu 12. júla sa konal piesňový recitál v priestoroch Starej synagógy. Tretí koncert bol v rámci Drevosochárskeho sympózia Zborov v Kostole Sv. Žofie. Práve v Zborove bola rezbárom Jozefom Michňom vytvorená socha Bélu Kélera 25. júla sa v bardejovskej historickej radnici konal komorný koncert, ktorého sa zúčastnil aj potomok Bélu Kélera.

8. augusta vystúpi Českoslovenké komorné duo v zrkadlovej sále hotela Astória v Bardejovských Kúpeľoch Vo štvrtok 17. augusta sa nám v zrkadlovej sále predstaví klavírne duo Lucia Berešová a Adam Brutovský s klavírnymi miniatúrami Bélu Kélera. Záverečný koncert sa uskutoční 6. septembra v Evanjelickom kostole v Bardejove, ktorý v minulosti navštevovala celá Kélerová rodina. Vystúpi Metropolitný orchester Bratislava so sólistkou Mariannou Pillárovou, rodáčkou z Kľušova. „Vzhľadom na prostredie sme prispôsobili aj výber skladieb, ktoré budú na programe. Prvou skladbou bude „Predohra na otvorenie chrámu“. Ďalej odznejú dve skladby, ktoré Kéler napísal pre Londýn a to „Na brehu Temže“ a „Galop medzi Calais a Dover“.

Samozrejme odzneje aj „Spomienka na Bardejov“ a tri spievané skladby s Mariannou Pillárovou. Okrem toho sa budú hrať aj skladby od Gejzu Dusíka, ktorého 110. výročie narodenia si pripomíname,“ povedal Peter Bubák. „Teší ma, že návštevnosť našich koncertov z roka na rok rastie. Kélerová hudba je optimistická. Výborne a ľahko sa počúva“, dodáva Bubák.

Jozef Michňa (vpravo), autor sochy. / Zdroj: Bardejovský Reportér

Život a dielo

Po ukončení štúdií v Levoči, Debrecíne a Prešove sa mladý Albert Paul mal stať poľnohospodárom. Láska k hudbe ho však nakoniec priviedla do Viedne, kde vyhral konkurz na miesto prvého huslistu v orchestri slávneho Theater an der Wien. V roku 1854 prichádza významná ponuka, teraz už na miesto dirigenta v orchestri J. Sommera v Berlíne. Nové publikum si získal svojím temperamentným Sturmgalopom. Začal používať maďarské meno Béla Kéler, aj keď sa tento jazyk nikdy dobre nenaučil. Dirigentskú paličku už viac neodložil. Svoje koncerty často dirigoval s husľami v rukách, v zhode s dobovou zvyklosťou. Neskôr prijíma miesto vojenského kapelníka v 10. pešom pluku grófa Mazuchelliho. Potom sa natrvalo usadil vo Wiesbadene, kde pôsobil ako hudobný riaditeľ vojvodu z Nassau a viedol tiež kúpeľný orchester. Z Wiesbadenu odchádzal na dlhé koncertné cesty po Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku.

S ľahkosťou komponoval svetlom a optimizmom prežiarenú hudbu, plnú omamne krásnych melódií a temných harmónií. Vytvoril viac než 200 skladieb. K jeho najznámejším dielam patrí „Bardejovský spomienkový čardáš”, ktorý neskôr prevzal Johannes Brahms do svojho 5. Uhorského tanca. Valčík „Na krásnom Rýne spomínam na Teba” zasa obletel celý svet. Celý skladateľský odkaz, ktorý Kéler odkázal mestu Bardejovu je zachovaný v zbierkach Šarišského múzea. Kéler venoval rodnému mestu „Bardejovský spomienkový čardáš”, valčík „Na krásnom Rýne spomínam na teba op.83”, ale i niekoľko ďalších skladieb. O jeho láske k rodisku svedčí i skutočnosť, že v rozsiahlom testamente poručil celú svoju hudobnú pozostalosť Bardejovu a Prešovu. Veril, že jeho krajania nedopustia, aby sa na jeho hudbu zabudlo. Zomrel vo Wiesbadene 20. novembra 1882 vo veku 62 rokov, kde je aj pochovaný.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Odporúčame