Kvôli sprenevere stínali aj hlavy

Bardejov zažil svoj rozkvet v 15. a 16. storočí vďaka prekvitajúcim remeslám, obchodu a kultúrnemu životu. Aj keď mesto prekvitalo, nezaobišla sa táto prosperujúca doba bez hriechov a zločinu.

Damián Michalco
Ilustračný obrázok k článku Kvôli sprenevere stínali aj hlavy
Zdroj: Bardejovský Reportér

Súdna kniha mesta Bardejov sa zaoberá takmer storočným obdobím a kriminálnych prípadov je v nej zaznamenaných naozaj veľa. Najčastejšie sa vyskytujú krádeže, ktoré sú takmer úplne rovnaké, ako tie dnešné. V minulosti sa okrem peňazí a cenností, ktoré sú v „kurze“ aj dnes, kradli prevažne každodenné, obyčajné predmety pre prežitie. Potraviny, zvieratá (dobytok, kone), šatstvo, obuv.

Po chytení zlodeja s ukradnutými peniazmi, sa veci vrátili majiteľovi, ale mestský súd si zvykol odrátať čiastku zo sumy, pre vyplatenie kata alebo mestského sluhu za vykonanie rozsudku. Pre zlodejov bolo prichystaných niekoľko trestov. Najľahším trestom bolo pre zlodeja doživotné vyobcovanie z mesta, ktorému predchádzalo bičovanie pri pranieri na námestí.

Potupným a častým trestom bolo obesenie, z ktorého sa mohol zločinec po prihovorení, napríklad rodiny, vyvliecť s rozsudkom trestu sťatím, čo sa považovalo za menej potupný a zmiernený trest. Kniha uvádza takéto zmiernenie sťatím, napríklad v prípade mešťana a člena mestskej rady Jána Schedlicha, ktorý v roku 1591 okradol pána Jána Purlamtza o peniaze a iný hnuteľný majetok.

„Pre zlodejov bolo prichystaných niekoľko trestov. Najľahším bolo doživotné vyobcovanie z mesta.“

Väčšinou sa ale zlodeji vešali, ako to bolo v prípade Valentína Holbovitza z Ondrášoviec, ktorý bol za krádež siedmich koní 20. októbra 1559 odsúdený a obesený, či v prípade Richvaldského pastiera dobytka Ruténa Latzka. Ten zabíjal dobytok palicou a následne z neho predával kože. Popri tom vykrádal úle, spôsoboval škody v záhradách a kradol poľnohospodárske nástroje a zvieratá.

Okrem trestu smrti obesením a sťatím sú zvláštnosťou dva prípady z roku 1569 a 1596. V prvom prípade figuruje Bardejovčanka Anna Mutterová z predmestia. Za krádež medu a zničenie úľa ju odsúdili na upálenie. Výnimočným druhom trestu je prípad ani nie sedemnásťročného Jakuba z poddanskej dediny Mokroluh. Za niekoľko krádeží spáchaných v škole a dome mokrolúžskeho šoltýsa bol syn vdovy 16. februára 1596 ukrižovaný.

Aj dnes je jednou z najdiskutova­nejších tém sprenevera peňazí a majetku. Bardejov sa bez toho nezaobišiel ani v minulosti. Konkrétne v dvoch známych prípadoch, ktorých hlavnými hrdinmi sú členovia mestskej rady. V roku 1602 Abrahám Zensel, minul časť mestských peňazí na súkromné účely za čo ho čakalo „skrátenie o hlavu“. O pár rokov neskôr, v roku 1618 bol pri sprenevere prichytený a taktiež odsúdený sťatím Jonáša Czakana.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Odporúčame