Bijalko: Ľudia utekajú za robotou

V chotári malej rusínskej obce Snakov vyvierajú tri minerálne pramene. V minulosti tam pôsobil Emil Kubek, ktorý sa zaslúžil o duchovný i materiálny rozvoj dediny.

Ilustračný obrázok k článku Bijalko: Ľudia utekajú za robotou
Zdroj: Bardejovský Reportér

Snakov je koncová dedina v blízkosti poľských hraníc. Chotár obce je kopcovitý a miestami sa vyskytujú horské lúky, ktoré v minulosti slúžili na pasenie dobytka. Cez Snakov tečie potôčik Vesna, ktorý vyviera pri hraniciach a vlieva sa do rieky Topľa. Obec leží v najzápadnejšej časti Nízkych Beskýd. Od mesta Bardejov je vzdialená 18 kilometrov.

Prvé počiatky obce siahajú už pred 13. storočie. Podľa ľudových povestí ľudia tu žili už v časoch tatárskych vpádov ako prisťahovalci. Najstaršia písomná správa priamo o obci je až z roku 1543. Obec založili podľa zákupného práva. Dôkazom toho je, že tu v polovici 16. storočia existovalo šoltýstvo. Predpokladá sa, že názov obce má základ v osobnom mene Snako, ktorého nositeľom mohol byť prvý miestny šoltýs.

Symbol trhu a zbojnícka družina

Obyvateľstvo bolo poddanské, slovenského a rusínskeho pôvodu. Zaoberalo sa poľnohospodárstvom a obchodovaním s drevom. Na les musel byť chotár v minulosti bohatý, pretože aj prvý zistený znak obce symbolizuje lesné hospodárstvo. Erb Snakova má červený štít, v ktorom na zelenej pažiti stojí v bielych šatách odetá žena so zlatými váhami.

„Erb znázorňuje symbol trhu. Kedysi tu bola stanica finančnej stráže, ktorá pred vojnou vyhorela. V minulosti sa tu veľa predávalo, ale aj pašovalo, kedže sa nachádzame v bezprostrednej blízkosti poľských hraníc,” vysvetľuje Ján Bijalko, starosta obce.

Na pohraničí pôsobili aj zbojnícke družiny. V okolí Snakova to bola zbojnícka družina Vasiľa Zemana. Bolo ich desať a kradnuté kone, peniaze a potraviny schovávali v chotári obce. Uvádza to kniha zločincov v Levoči.

Minerálne pramene

Severovýchod Slovenska je vo všeobecnosti bohatý na minerálne pramene. V chotári obce Snakov sú tri minerálne pramene, a to uhličitý „Tytľivska“, železnatý „Vyše sela“ a sírno-uhličitý „Branska ščava“. Koncom 18. storočia jestvovali pri minerálnych prameňoch kúpele, ktoré využívalo obyvateľstvo šarišskej stolice.

„Dnes tieto pramene využívajú ľudia z obce na pitné účely. Jeden prameň sa nám však počas povodní v roku 2010 stratil,“ informuje Bijalko.

Zachovali sa aj sypance. / Zdroj: Bardejovský Reportér

Kňaz i dobrý hospodár

Emil Kubek sa narodil v roku 1857 v obci Štefurov vo Svidníckom okrese. Od roku 1885 do 1904 pôsobil v obci Snakov ako gréckokatolícky kňaz. Okrem kňažského povolania sa venoval aj kultúrno-osvetovej práci. „Snažil sa ľudí vzdelávať, a to nie len po duchovnej stránke. Učil ľudí hospodáriť na poli i v domácnosti,“ vysvetľuje starosta obce.

Spomína sa naňho aj ako na dobrého hospodára. Ako prvý v celom okolí zasial na polia ďatelinovú kŕmnu rastlinu, ktorú v Snakove ľudovo pomenovali „bolhaj“. „Do obce dal doviesť jeden vagón ovocných stromčekov, ktorými bola vysadená farská záhrada, ako aj záhrady obyvateľov Snakova. Pre lepšiu úrodu zemiakov dal zadovážiť novú odrodu," hovorí Bijalko.

Okrem toho bol významný rusínsky dejateľ a literárne tvoril. Písal básne, poviedky a príbehy. Napísal trojdielny rusínsky román „Marko Šoltýs“, ktorého námet čerpal zo života snakovských ľudí. Za jeho pôsobenia sa v obci postavila škola, fara a prístupová cesta do obce.

Obyvatelia sa v minulosti venovali stolárstvu, tesárstvu a vyrábali brezové metly. V miestnej kronike obce Snakov sa uvádza, že v roku 1870 bol v obci liehovar takzvaný „palinčarňa“. Medzi občanmi bol veľmi rozšírený alkoholizmus, alkoholičkami boli aj ženy.

V roku 1894 za pomoci svojich veriacich aj milodarov z USA začal s výstavbou kaplnky pred obcou. Kaplnka bola postavená k úcte Presvätej Bohorodičky. „Podľa Emila Kubeka sme pomenovali dnešnú budovu základnej školy,“ informuje starosta obce.

Odchod do Ameriky

V lete v roku 1904 odišiel Emil Kubek do Ameriky. Veriaci ho procesiou vyprevadili z obce až ku kaplnke. Tam sa s ním so slzami rozlúčili. Dnes ťažko jednoznačne povedať, čo bolo príčinou, že sa po 19-ročnom pôsobení v Snakove rozhodol odísť z rodného kraja. Je však pravdepodobné, že odišiel, aby mohol seba a svoju rodinu lepšie hmotne zabezpečiť a plnšie realizovať svoje literárne ambície.

„Jeho meno postupne upadalo do zabudnutia. Pri príležitosti 150. výročia narodenia Emila Kubeka sme v roku 2007 vydali v obci knižnú publikáciu s názvom Snakov v premenách času," informuje starosta. Opisuje informácie z histórie i prítomnosti Snakova a približuje aj život a poslanie neprávom zabudnutej osobnosti Emila Kubeka.

Prebiehajúce práce

„Už druhý rok prerábame rodinný dom, ktorý bude slúžiť ako denný stacionár pre dôchodcov. Robíme to za vlastné peniaze. Okrem toho plánujeme rekonštruovať požiarnu zbrojnicu a dokončujeme aj zatepľovanie základnej školy,“ opisuje starosta obce a dodáva

„Máme spracovanú projektovú dokumentáciu na protipovodňovú ochranu. V prvej výzve sme neuspeli a teraz žiadame v druhom kole výzvy. Pomenili sa však podmieky a dokonca bola vytvorená aj povodňová mapa, kde naša obec zaradená nie je. Potok nám nerobí problémy, ale esteticky by to dotvorilo obec. Sme členom Miestnej akčnej skupiny (MAS) a prostredníctvom Mas-ky má malá obec ako je Snakov viac možností,“ informuje Bijalko.

Materská škola v Snakove. V pozadí Gréckokatolícky chrám zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. / Zdroj: Bardejovský Reportér

Rómska komunita

V obci sa nachádza už spomenutá Základná škola Emila Kubeka, kde sa vyučuje prvý stupeň. V škole prevažujú rómske deti. „Kde sú Rómovia sú aj deti. Bez nich by škola asi ani nefungovala,“ vysvetľuje starosta. V obci je 670 obyvateľov a okolo 230 sú príslušníci rómskeho etnika.

„Môžem povedať, že tu máme Rómov na dobrej úrovni. Chodia do školy, pracujú, svojpomocne si stavajú rodinné domy. Je tu aj osada, ale aj rodinné domy. Pred dvadstatimi rokmi tu vznikla nová lokalita kde majú Rómovia rozostavané domy. Majú svoje pozemky a to je podstatné. Obec im pomohla s vysporiadaním sa pozemkov, takže nevznikajú tu čierne stavby," informuje Bijalko.

V strede obce stojí murovaný gréckokatolícky chrám z roku 1840. V minulosti na jeho mieste stál drevený. Hovorovou rečou väčšiny občanov je rusínsky jazyk. Aj rómovia v Snakove vedia po rusínsky.

Obecné akcie a združenia

„Máme tu dobrovoľných hasičov a aktívnych poľovníkov. Niekedy tu existoval folklórny súbor, ale bohužiaľ už zanikol. V súčasnosti, v rámci svojej réžie, zabezpečuje folklórne vystúpenia miestna škola,“ informuje starosta. Počas roka sa v obci konajú tradičné podujatia, ktoré sa organizujú pre miestnych obyvateľov.

„V zime tu máme obecnú zabíjačku a v lete športové hry. Pri základnej škole je vybudovaný malý amfiteáter, kde sa konajú vystúpenia pri rôznych obecných príležitostiach,“ opisuje Bijalko. V Snakove sa nachádza asfaltové aj trávnaté ihrisko. „Myslím si, že tu máme v rámci možností všetko. Nie je však na škodu, keď je k dispozícii viac športovísk,“ hovorí starosta obce a dodáva „Škoda len, že ľudia zo severovýchodu Slovenska utekajú preč za robotou."

Zdroj: Bardejovský Reportér

Odporúčame