Cigeľka bola kedysi turistickým lákadlom

V minulosti mala obec štatút kúpeľného mesta. V Cigeľskej liečivej vode sa dokonca kúpalo. Dnes jej distribúcia stagnuje.

Lucia Koscelníková
Ilustračný obrázok k článku Cigeľka bola kedysi turistickým lákadlom
Zdroj: Bardejovský Reportér

Cigeľka leží necelý kilometer od slovensko-poľskej hranice v údolí potoka Oľchovec obklopená pohorím Busov. Pôvodné sídlisko založil Šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1414. Kedysi bola súčasťou rozsiahleho makovického panstva.

Jej obyvatelia sa živili pastierstvom a prácou v lesoch. V 19. storočí zasiahlo obec vysťahovalectvo. Ľudia odchádzali za prácou do Severnej Ameriky a väčšina tých čo v obci ostali, sa v roku 1947 presťahovali na Ukrajinu.

Zdroj: Bardejovský Reportér

V Poľsku to napreduje, u nás stagnuje

Celá prihraničná oblasť je bohatá na minerálne pramene a žriedla zásaditej uhličitej vody s vysokým obsahom minerálnych látok. Len dva kilometre od obce sa nachádzajú poľské kúpele Wysowá-Zdrój. Nachádzajú sa tam niekoľko minerálnych prameňov.

„Poliaci to patrične využili a z kedysi malej usadlosti tam vybudovali stredisko cestovného ruchu. Majú tam ozdravovňu, kde prichádzajú Poliaci zo širokého okolia. Prečo to funguje tam a tu nie? Máme sa od nich čo učiť,“ konštatuje Ľudovít Kravec, starosta.

Črtá sa prepojenie medzi Cigeľkou a poľskými kúpeľmi Wysowa-Zdrój.

Aj obec Cigeľka mala v minulosti štatút kúpeľného mesta. Liečili sa tam žalúdočné choroby, choroby horných dýchacích ciest, srdca, ciev, a kožné choroby. Okrem slanej liečivej minerálnej vody v obci Cigeľka vyvierajú pramene kyselky, ktoré sú dostupné pre verejnosť. „V liečivej slanej vode sa kúpalo. Súčasťou kúpelí bolo aj bahno, ktoré malo blahodarné účinky na pohybové ústrojenstvo,“ opisuje starosta.

„Celkovým cieľom mikroprojektu Interreg Poľsko-Slovensko je zvýšenie turistickej atraktívnosti kúpeľov Wysowa – Zdrój a Obce Cigeľka nachádzajúci sa na poľsko–slovenský hraniciach. V rámci projektu by sme chceli posilniť cestovný ruch. Vznikne publikácia, ktorá bude obsahovať históriu obce aj liečivého prameňa. Postupne by sme chceli cez projekt zrealizovať riadne označený turistický chodník, ktorý by spájal našu obec s poľskými kúpeľmi Wysowa – Zdrój," informuje starosta.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Liečivý prameň

Samotný prameň objavil miestny pastier dobytka. Presnejšie jeho krava, ktorá mu stále odbiehala do neďalekého močiara. Zlákala ju silná slaná chuť. Takmer o sto rokov neskôr tu maďarský lekár Ištván Ambrózy dal vykopať studňu a prameň dostal meno Ištvanus. Neskôr ho premenovali na Stephanus a dnes ho poznáme pod menom Štefan. Postupne v katastri obce objavili ďalšie minerálne pramene Ludovicus, Apolo, Slovan a Glória.

Kronika obce Cigeľka uvádza, že v roku 1940 tu bol značný kúpeľný ruch. Súčasťou vybudovaného areálu bola aj chata, kde sa poskytovalo občerstvenie a stravovanie, ďalej tam bolo prírodné jazierko, možnosť člnkovania a lovenia rýb. Preto areál bol veľmi navštevovaný ľuďmi z okolitých obcí a Bardejova.

„Areál slúžil na individuálnu a skupinovú rekreáciu. Pribudla tam nová zrubová chata, ktorá bola neskôr rozšírená. Ďalej detská ozdravovňa, malé chatky na rekreáciu detí, organizovali sa tam letné tábory,“ opisuje starosta.

Chaty boli v celoročnej prevádzke. Usporadúvali sa tam rôzne školenia, kultúrne a spoločenské podujatia. Návštevnosť kúpeľov, tak sa tomu v minulosti hovorilo, bola vysoká.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Cigeľská voda je nedostatkovým tovarom

„Akciová spoločnosť Minerálne vody Prešov po roku 2002 odpredala závod súkromným firmám. Na obecný úrad sa obracajú ľudia s otázkou týkajúcou sa distribúcie vody. Ja ich odkážem na terajšieho vlastníka závodu. Ako starostovi je mi ľúto, že voda sa nedistribuuje tak, aby pokryla potreby tých, ktorí ju potrebujú. Je kopec ľudí, ktorí sú na ňu odkázaní a jednoducho ju nemajú kde kúpiť. Je to v podstate nedostatkový tovar,“ konštatuje Kravec.

„Závod sa nachádza pred obcou a podľa mojich znalostí tam momentálne pracujú dvaja zamestnanci. Pri závode je vŕt z ktorého liečivá voda vyviera. Prameň sa jednoducho nedá zastaviť. Z prepadovej hadice si občania z okolia, prichádzajú naberať vodu do nádob pre svoju potrebu. Hlboký vrt ponecháva jednotnú teplotu vody,“ informuje starosta.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Rómovia a Rusíni

Obyvateľstvo Cigeľky tvoria Rusíni a Rómovia. Z 574 obyvateľov tam žije 451 Rómov. V obci sa nachádza základná škola, kde sa vyučuje prvý stupeň. Školu navštevujú len rómske deti a celkový počet je 44 žiakov. „Ostatní navštevujú školu v Gaboltove. V obci sa nenachádza materská škola, ktorá je určite potrebná,“ opisuje starosta.

Rómovia žijú v osade. Časť rómov žije v nájomných bytoch nižšieho štandardu. Ostatní si svojpomocne postavili rodinné domy. „Je tu problém s prácou. V obci sú zriadené malé obecné služby, ktoré sa starajú o údržbu verejného priestranstva. Prevažná časť rómskych obyvateľov sú odkázaní na sociálne dávky,“ informuje Kravec.

V obci je gréckokatolícky chrám svätých Kozmu a Damiána. Bol postavený v roku 1816, pôvodne bol drevený. V obci sa nachádzapamätník obetiam druhej svetovej vojny. Odhalili ho v októbri 1989. Bol postavení na počesť mladých chlapcov, ktorí boli vyslaní bojovať vo vojne bez toho aby mali riadny výcvik, a na pamiatku niekoľkých židovských rodín, ktorých členovia zahynuli v koncentračných táboroch.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Kedysi a dnes

„Som si vedomý, že obec bola v minulosti zaujímavejšia ako teraz. Bolo to aj vďaka kúpeľnému ruchu, ktorý tu už teraz nie je. Dnešný stav chaty Fond deti a mládeže je dezolátny. Bývalá JAS-ácka chata má narušenú statiku. Prírodné jazierko je spustošené. Tieto objekty sú v súkromnom vlastníctve a obec s tým nemôže nič urobiť,” konštatuje starosta.

V obci sa zachovali krásne drevené domčeky, ktoré sú dodnes obývané. „ Je tu drevenica sa, ktorá má 96-ročnú plechovú strechu,“ vysvetľuje starosta. V súčasnosti obyvateľstvo Cigeľky tvoria prevažne seniori. Mladí odchádzajú za prácou do zahraničia a väčšinou tam aj ostanú.

„V obci máme k dispozícii kultúrno-spoločenskú budovu. Konajú sa tam rôzne obecné akcie. Folklór v obci nemáme, ale naši Rómovia sú šikovní muzikanti,“ informuje starosta. V Cigeľke sa nachádza farma Bukovina, ktorá sa venuje poľnohospodárstvu. „Chovajú hovädzí dobytok a hospodária v našom chotári,“ hovorí starosta.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Odporúčame