Ako žijú kolotočiari

O kočovaní a vandráckom spôsobe života nám porozprával Pepa Vocásek.

Lucia Koscelníková
Ilustračný obrázok k článku Ako žijú kolotočiari
Zdroj: Bardejovský Reportér

Kolotoče patria k Bardejovskému jarmoku, bez nich si ho nevieme ani predstaviť. Zamysleli ste sa niekedy nad životom kolotočiarov? Väčšiu časť roka strávia v minimalistickom domčeku na kolesách. Čech Jozef Vocásek pokračuje v rodinnej tradícii a jeho manželka Iveta sa kvôli láske prispôsobila. O kočovaní a vandráckom spôsobe života nám porozprával Pepa, ktorý sa na Bardejovský jarmok už tridsať rokov rád vracia.

Hovoríte, že pokračujete v rodinnej tradícii?

Život kolotočiara žijem od narodenia. Robil to môj otec, jeho otec a celkovo sa v rodine kočuje už viac ako sto rokov. Iný spôsob života si ani neviem predstaviť. Starý otec mi rozprával rôzne rodinné príbehy o tom ako kočovali v minulosti. Neboli kamióny, ktoré používame na presun v dnešnej dobe, kolotoče ťahali kone. Potom prišli traktory, nasledovali vetriesky. My to už máme také pohodlnejšie. V rodinnej tradícii pokračuje aj moja sestra a brat, ktorý tiež prišli na Bardejovský jarmok. Verím, že v tom budú pokračovať aj ich deti.

Maringotka. Čo všetko v nej máte?

Dnešné maringotky sú už plne a moderne vybavené. Je tam kuchyňa s barovým stolom a samostatná kúpeľňa s toaletou. Spíme na rozkladacom gauči a vonku na terase si ráno popíjame kávu. Je to úplne iné ako keď kočovali moji starí rodičia. Vtedy sa pralo v potoku a varilo sa na otvorenom ohni.

Aký dlhý čas v roku strávite „na kolesách“?

V maringotke žijeme sedem mesiacov. Zvyšné obdobie bývame v Česku, kde máme s manželkou postavený dom. Musím sa priznať, že počas zimnej sezóny sa tak trošku aj začíname nudiť. Na konci sezóny sa robí údržba kolotočov a do Vianoc oddychujeme. Začiatkom roka si už plánujeme nasledujúcu sezónu. Potom príde obdobie keď sa príroda prebúdza zo zimného spánku a my sa už nevieme dočkať kedy začnú jarmoky a festivaly.

Kde všade ste už boli s vašou maringotkou?

Zúčastňujeme sa jarmokov a rôznych kultúrnych podujatí. Väčšinou na Slovensku ale aj v Poľsku, kde máme svoj lunapark. Nachádza sa pri vodnej nádrži Solinské jazero. Máme ho v prevádzke spoločne s mojím švagrom a funguje počas celých letných prázdnin. Teraz sme si s manželkou len odskočili na Bardejovský jarmok, potom sa vraciame späť do Poľska. Do Bardejova sa rád vraciam, páči sa mi tu. Pre mňa je to také rodinné stretnutie, kedže tu má svoje kolotoče aj moja sesternica a bratranci.

„Je to úplne iné ako keď kočovali moji starí rodičia. Vtedy sa pralo v potoku a varilo sa na otvorenom ohni.“

A čo Čechy?

Tam jazdí môj brat, ktorý je tiež kolotočiar. V živote som nevystavil svoje kolotoče na území Česka alebo zarobil českú korunu. My tam s manželkou chodíme len oddychovať, na výlety do hôr a radi relaxujeme v kúpeľoch.

Ste so ženou česko-slovenský pár. Ako ste sa spoznali?

Kde inde, ak nie na jarmoku. Bolo to v Humennom, odkiaľ manželka pochádza. Vtedy mala len 16 rokov. Počkali sme keď si dokončí strednú školu a po čase sme sa vzali. Odvtedy spoločne kočujeme. Moja manželka sa tomuto životnému štýlu jednoducho prispôsobila. Samozrejme jej mama z toho vôbec nebola nadšená. Prirovnávali nás k „cigánom“. Pár rokov sme neboli v kontakte ale nakoniec sme sa zmierili. Vidia, že je so mnou spokojná a to je dôležitejšie ako to, čo povedia druhí.

Chodia kolotočiari do školy?

Mám riadne dokončenú základnú školu. Počas tých siedmich mesiacov v roku som jednoducho striedal školy. Dokopy som navštívil 112 základných škôl. Keď sme prišli do mesta, kde sa konal jarmok, hneď začiatkom týždňa som sa za sprievodu mojej mamy, išiel prihlásiť do školy. Mal som dokonca aj knihu dochádzok, ktorú sme nazývali „prihlasovačka“ a do nej riaditeľ školy zapisoval hodiny. Takže počas týždňa som normálne chodil do školy a cez víkend pomáhal rodičom na jarmoku. Potom som sa spätne do tých istých škôl po roku vracial.

V škole ste spoznali veľa ľudí. Nelákal ich váš spôsob života?

To je pravda, mám strašne veľa kamarátov. Po skončení základnej školy mi niektorí dokonca chodili na jarmoky pomáhať. Jazdili som mnou pár mesiacov a skúsili si aj život v maringotke. Niektorým sa to zapáčilo a tiež začali kočovať. Teraz majú svoje vlastné kolotoče.

„Kočovníkom som od narodenia. Iný život si ani neviem predstaviť."

Kolotoče sú čoraz drahšie a drahšie. Nemáte núdzu o klientov?

Áno sú drahšie, lebo všetko je v dnešnej dobe drahšie. Nafta, elektrina a celá tá réžia spojená s našim pobytom na jarmoku. A ľudí chodí menej ako kedysi. Pociťujem, že Bardejovský jarmok je z roka na rok väčší a na základe toho tu vznikla veľká konkurencia. Uvedomujem si, že mladí ľudia dnes nemajú zvyšné peniaze na to, aby ich minuli na kolotoče.

Menili by ste tento kočovný život?

Kočovníkom som od narodenia, iný život si ani neviem predstaviť. Samozrejme, že sú aj dni kedy ma nič nebaví, ale určite by som nemenil. Som rád, že sa mi manželka prispôsobila a stotožnila s týmto životom. Obidvaja si nevieme predstaviť ostať len na jednom mieste, tento životný štýl by sme nemenili.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Odporúčame